Radičovú podporujú najväčší konkurenti KDS - strany SDKU a KDH. F. Mikloško to síce schováva za ideové otázky, ale v podstate otvorene priznáva:
„V roku 2006 sme kvôli ideovým otázkam odišli z vlády, v roku 2008 sme kvôli nim odišli z KDH a teraz mám byť odrazu veľkorysý? Načo to všetko potom bolo?“
Preložme si to: V roku 2006 sme spravili krôčik k Smeru. V roku 2008 sme sa rozhodli spraviť ešte väčší krok ("bude to konzervativizmus súcitný. Súcitný so slabými a s tými, ktorí potrebujú pomoc"). A dnes im máme pomáhať k výbornému fleku?
Chladnokrvná politická kalkulácia zabalená do morálnej dilemy
Radičová získala priveľa hlasov a hrozí, že vo vysokej funkcii bude niekto "pozerateľný a počúvateľný" z SDKU. Niekto, koho dokonca podporilo KDH. Musí to byť strašná predstava pre truc stranu, ktorá sa uchádza o voličov z rovnakého tábora.
Preto začali hrať smiešnu hru na voľbu nového pápeža. Tvária sa, že pasivita nie je voľba kontinuity, ale riešenie ťažkej dilemy. Že sú slepí a hluchí. Sú to zásadoví politici.