Priznanie je poľahčujúca okolnosť

Na školy som mal výnimočné šťastie. Vždy sa mi podarilo vymáknuť takú, kde posielali súdruhov učiteľov za trest. O to väčšia zábava s nimi bývala.

— Kto je poľovník? — spýtal sa hneď po príchode na prvú hodinu.
Jedna ruka sa nesmelo zdvihla.
— Ty? A nechceš náboj?
— Chcem, — odpovedal záujemca natešene. Náboj zmenil majiteľa, učiteľ podišiel k stolu.
— Desať korún, — vyletí z neho pointa. Zlé jazyky neskôr hovorili, že chýbalo na ploskačku.

— Zatvorte si knihy a zošity. Tu máš, rozdaj papiere! — prikázal svojmu oproti sediacemu.
Postrach matematiky, polročná písomka začala ako obvykle. Lenže po nadiktovaní otázok (už si pamätám len to, že som nevedel ani zaťať) milý profesor prikázal zachovať ticho a neodpisovať (?!).
— Musím si odskočiť, vy zatiaľ pokojne pracujte.
Nemusím asi písať, aké pozdvihnutie nastalo v triede. Ako sa ukázalo, moja úroveň pripravenosti bola zhodná so spolužiakmi. Doháňali sme, čo sa dalo a než po pol hodine prišiel profesor späť, každý mal písomku napísanú za dva - tri (aby to nebolo podozrivé :)).
— Pozbieraj práce a prines mi ich. — prikázal opäť oproti sediacemu.
Keď sa mu naše v chvate ťažko opísané písomky zhromaždili na stole, zrovnal ich a k zdeseniu všetkých prítomných ich nekompromisne skrčil a strčil do - koša.
— Fajn, mládež, dnes sme si zopakovali učivo, naostro ideme zajtra.

— Žiaci, aký máme dnes sviatok?
Ticho.
— Nikto nevie?
Po kradmom pohľade na nástenku za našimi chrbtami sa osmelím.
— Deň TRT.
— Ale trt, — zahriakne ma súdružka učiteľka. To som celý ja, nepremeškám nijakú možnosť na strápnenie sa.
Celá trieda sa rehoce, a tak zaujímam obranné postavenie.
— Tam to máme na nástenke, — ukazujem. — Deň TRT.
— To je deň tlače, rozhlasu a televízie. Ale vlastne máš pravdu, tá skratka je výstižná, dnes je celý deň na trt.

Skúšanie na hodine biológie. Rad radom sme vyvolávaní a päťky padajú jedna za druhou.
— Čo je to bunka? — znie smrtiaca otázka.
— Hmmm, bunka je..., je..., bunka je...
— Sadni, za päť.
— Ty, — ukáže prstom vedľa mňa. Parťák z lavice vyštartoval po istú päťku.
— Čo je to bunka?
— Neviem, — znie s päťkou zmierená odpoveď.
— Sadni. Za tri. Priznanie je poľahčujúca okolnosť.